Foto/Professor & Estudante Partisipa iha Atividade oron invazaun Militár Japaun tama mai Timor-Leste ba dala-82 KOMUNIKADU IMPRENSA |
Ejizensia husi Professor no Estudante sira husu ba Ministériu Edukasaun Integra Istória
Timor-Leste iha Kuríkulu nasionál, ambitu Komemora Loron Invazaun Militár
Japaun mai Timor ba dala-82 (20 Febreiru 1942-45-20 Febreiru-2024 )
Dili-20 Febreiru 2024, komemora loron invazaun Militár Japaun tama mai Timor-Leste ba dala-82, iha funu mundiál daruak lori sofrimentu ba nasaun barak inklui mós povu Timor-Leste, iha momentu ne`ebá povu Timór kuñesidu ho Timór Portugues. Invazaun militár Japaun iha momentu ne’ebé lori sofrimentu barak, liu-liu ba feto foin sa'e sira.
Faktus husi istória hatudu katak violasaun seksuál nu’udar violasaun kontra umanidade durante tempu okupasaun nia laran ankontese liu-liu ba feto foin sa’e sai atan seksuál, eskravidaun seksuál ka ita bolu ho lian Japaun dehan (Jugun Ianfu) sira forsadamente sai vítima, sira nia sofrimentu iha tempu naruk nia laran mai to’o agora.
Asosiasaun HAK hamutuk ho Soliedaridade husi Japaun ka hanaran Koligasaun Japaun halo peskiza hodi hetan vítima total rua nulu-20 ne'ebé mak hakarak koalia sira nia istória moruk pasadu nian iha tempu segunda guerra mundiál no husi vítima sira ne'e maiuria feto ne’ebé identifika ona, ohin loron vítima nain sanulu resin sia (19) mak mate ona no hela nain ida de’it mak sei moris mak (Avo Ines Magalhaes Goncalves) husi postu Atsabe, Munisípiu Ermera.
Informasaun Relevante : Direitu Justisa ba Vítima Segunda Guerra Mundiál (1942-1945)
Família vítima sira sei kontinua hakilar ba lia loos no justisa ohin
loron estadu haluha atu rekuinese vítima violasaun pasadu ho nune`e ami husu no rekomenda :
1.
Husu
ba Governu Japaun atu husu diskulpa formál ba vítima sira
2. Husu
Estadu Timor-Leste atu servisu hamutuk ho Estadu Japaun hodi fó rekuñesimentu
formál ba vítima violasaun pasadu, funu daruak 1942-1945
3.
Husu
ba Governu Timor-Leste hodi servisu maka`as
hodi halo reparasaun ba vítima sira nia dignidade
4. Husu
ba Estadu atu servisu makas hodi halo peskiza
ba istória invazaun Militár Japaun mai Timor-Leste ne'ebé sei haksumik hela
5. Husu
ba Estadu Timor-Leste liu husi Ministériu Edukasaun atu tau mós konsiderasaun
ba istória pasadu invazaun militár Japaun mai Timor-leste, hodi integra istória nu'udar matéria iha kurríkulu nasionál
6. Husu ba Ministériu Edukasaun atu hadia kurríkulu nasionál no integra istória Timor-Leste iha kurríkulu nasionál.
Informasaun Relevante : Istória Segunda Guerra Mundiál Invazaun Militár Japaun Mai Timor- Leste (1942-1945